„Ak by ste žili v 18. storočí a mali ste vypracované svaly, pravdepodobne by ste patrili k chudobnejšej vrstve. Ak by ste v 19. storočí cvičili s činkami, ľudia by vás považovali za šarlatána. A ak by ste v 20. storočí pili vajíčkový koktail na rast svalov, boli by ste progresívny atlét.“
Fitness, ako ho poznáme dnes, je výsledkom storočí experimentov, módnych výstrelkov a sociálnych zmien. Od antických gladiátorov cez stredovekých alchymistov až po moderných influencerov – cesta k zdraviu a krásnemu telu bola dlhá, absurdná a niekedy až desivá.
Antika: Svaly patrili otrokom, filozofi cvičili rozum
V starovekom Grécku a Ríme bola fyzická kondícia nevyhnutná – ale len pre tých, ktorí pracovali rukami. Gladiátori, otroci a vojaci mali svaly, zatiaľ čo filozofi ako Sokrates alebo Aristoteles považovali cvičenie za príliš „nízke“ pre intelektuálov.
- Gladiátorské diéty: Podľa výskumu publikovaného v Journal of Anthropological Archaeology jedli gladiátori hlavne obilniny a fazuľu – ich strava bola vegánska, no plná sacharidov na udržanie energie.
- Olympijské ideály: Prví olympijskí víťazi necvičili pre „postavu“, ale pre česť. Nahota súťažiacich symbolizovala čistotu, nie estetiku.
Stredovek: Cvičenie bolo hriech, krása znamenala pľuzgier
V stredoveku cirkev považovala telo za nádobu hriechu. Fyzická námaha patrila roľníkom, zatiaľ čo vyššie vrstvy sa venovali… čakaniu na smrť.
- Turnaje namiesto fitka: Rytieri síce trénovali, ale len pre boj. Ak by ste im ukázali modernú spinningovú triedu, pravdepodobne by vás upálili ako čarodejníka.
19. storočie: Šialené diéty, prví „gym rats“ a cvičenie ako diagnóza
V 19. storočí sa fitness zrodil v podobe, v akej ho poznáme dnes – no s množstvom výstrelkov.
Svaly = vulgarita
Viktoriánska spoločnosť považovala prílišné svaly za znak „nižšej triedy“. Muži z vyšších kruhov nosili vypchané šaty, aby vyzerali robustnejšie – bez toho, aby museli cvičiť.
Prvé fitness stroje
- Gymnastické aparáty: Švédsky lekár Gustav Zander vynašiel stroje na cvičenie, ktoré mali „liečiť“ nervové poruchy. Veril, že pasívne pohyby vyliečia hysterické ženy.
- Vládla elektroterapia: Ľudia verili, že elektrické stimuly nahradia cvičenie. (Spoiler: nefungovalo to.)
Šialené diéty
- Žuvačková diéta: Horace Fletcher tvrdil, že každé sústo treba prežuť 100-krát, aby sa „vyťažili toxíny“. Jeho nasledovníci strávili hodiny žuvaním.
- Arzénové tabletky: Niektoré „zdravé“ produkty obsahovali arzén, ktorý mal podporiť metabolizmus. (Výsledok? Smrť.)
20. storočie: Zrod kultu svalov a fitness priemyslu
Až v 20. storočí sa cvičenie stalo mainstreamom.
- Eugen Sandow – prvý bodybuilder: Ukázal, že svaly môžu byť umeleckým dielom.
- Jane Fonda a aerobiková mánia: V 80. rokoch ženy v legínach a ponožkách až po kolená tancovali na disco, čím sa zrodil skupinový fitness.
- Steroidy a „fake nativeness“: Štúdia Journal of Medical Ethics ukázala, že až 30% návštevníkov posilňovní v 90. rokoch experimentovalo s dopingom.
Súčasnosť: Fitko ako náboženstvo, self-care ako modlitba
Dnes je fitness globálnym fenoménom, no stále plným rozporov:
- Extrémna štíhlosť vs. extrémne svaly: Sociálne siete tlačia neudržateľné ideály.
- Biohacking a optimizácia tela: Od studených spŕch po nootropiká – ľudia sú ochotní skúšať čokoľvek.
Fitness je odrazom doby
Od otrokov po influencerov – naša predstava o zdravom tele sa mení. Čo bude ďalej? Možno budeme cvičiť v metaverse, možno nás nahradia roboty. Jedno je isté: ľudia budú vždy hľadať dokonalosť, aj keď cesta k nej vedie cez žuvanie 100-krát.
FOTO: Image by Freepik